DOVOLENKA A AKO JU ČERPAŤ

Aj keď podľa Zákonníka práce určuje dovolenku zamestnávateľ, musí prihliadať aj na zamestnanca a jeho záujmy. Zákonník práce upravuje nárok na dovolenku, krátenie dovolenky, či čerpanie dovolenky.

Nárok na dovolenku má zamestnanec pracujúci na trvalý pracovný pomer, takže sa to netýka napríklad dohody o vykonaní práce.

Na základe trvalého pracovného pomeru má zamestnanec nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak tento jeho pracovný pomer trval nepretržite celý rok, alebo jeho časť a túto prácu vykonával najmenej 60 dní v kalendárnom roku.

Zamestnanec má nárok na dovolenku za odpracované dni, ak mu nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, alebo jeho pomernú časť a nevykonával prácu v tomto pracovnom pomere minimálne 60 dní v kalendárnom roku.

V inom prípade má zamestnanec nárok na dodatkovú dovolenku a to iba v niektorých prípadoch, napríklad zamestnanci pracujúci celý rok pod zemou pri ťažbe, alebo pri razení tunelov atď.

Ako sme spomínali už na začiatku článku, dovolenku určuje zamestnávateľ, ktorý však musí prihliadať na úlohy a záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky po rokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, určenom s predchádzajúcim súhlasom zamestnancov. Čerpanie dovoleniek plánuje tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať nárok na dovolenku do konca kalendárneho roka. Čerpanie dovolenky musí zamestnávateľ oznámiť minimálne 14 dní vopred – kratšie iba so súhlasom zamestnanca. Ak je dovolenka poskytovaná v niekoľkých častiach, tak musí mať aspoň jedna časť 2 týždne, ak sa nedohodlo inak. Zamestnávateľ nesmie určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, ak mu je uznaná dočasná PN, taktiež počas materskej, či rodičovskej dovolenky. Ak čerpanie dovolenky pripadlo na deň, určený zamestnancovi ako náhradné voľno za nadčasy, alebo za prácu vo sviatok, musí mu určiť náhradné voľno na iný termín.

Zamestnávateľ je zo zákona povinný zamestnancovi nahradiť náklady, ak mu vznikli bez jeho zavinenia kvôli zmene čerpania dovolenky, alebo ak bol z dovolenky odvolaný. Podľa Inšpektorátu práce je podmienkou, aby zamestnanec mohol preukázať odsúhlasenú  dovolenku zamestnávateľom. Ten je povinný zamestnancovi nahradiť napríklad stornopoplatky.

V časoch vyhláseného núdzového, či výnimočného stavu, alebo počas mimoriadnej situácie a dva mesiace potom však platia iné podmienky. Zmena sa týka skrátenia lehoty na oznámenie čerpania dovolenky zamestnancom vopred, z minimálnych 14 dní na 7. Ak ide o nevyčerpanú dovolenku, lehota sa skracuje na minimálne 2 dni vopred. Ak je to z prevádzkových dôvodov nutné, môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancami určiť hromadné čerpanie dovolenky, ktorá  nesmie byť určená na viac ako 2 týždne; v prípade vážnejších dôvodov môže ísť o 3 týždne.

Od 1.1.2020 platí základná výmera dovolenky zamestnancov nasledovne:

V prípade dovolenky za kalendárny rok:

• najmenej 4 týždne, ak má zamestnanec menej než 33 rokov a nestará sa trvalo o dieťa
• najmenej 5 týždňov, ak zamestnanec má viac než 33 rokov, alebo ak sa trvalo stará o dieťa
• najmenej 8 týždňov – pedagogickí zamestnanci, výskumní a vývojoví pracovníci

V prípade dovolenky za časť kalendárneho roka:

• 1/12 dovolenky základnej výmery za každý odpracovaný mesiac, ak zamestnanec pracoval viac než 60 dní

V prípade dovolenky za odpracované dni:

• 1/12 dovolenky základnej výmery za každých 21 odpracovaných dní, ak zamestnanec nepracoval viac než 60 dní

V prípade dodatkovej dovolenky:

• základná výmera plus jeden týždeň v prípade zamestnancov uvedených v § 106 Zákonníka práce.