PODNIKANIE: Ako som zo živnosti prešiel na „eseróčku“

Už od skončenia strednej školy som mal veľký problém zamestnať sa. A ak ma aj niekde zamestnali, nikdy som nevydržal dlho, pretože som bol tvrdohlavý a rád som všetko robil po svojom. Bez dozoru a poučovania. A tak som sa dal na podnikanie.

Zvažoval som, akú formu podnikania zvoliť, keďže aj živnosť aj s.r.o. ponúkali svoje výhody, ale aj nevýhody. Porovnával som si výdavky pri zakladaní firmy, účtovné a daňové povinnosti, ručenie, paušálne výdavky a v neposlednom rade aj to, čo sa bude diať v prípade finančných problémov, ak sa firme nebude dariť.

Keďže som bol vedený na úrade práce, zvažoval som aj dotáciu na podporu začatia podnikania, ktorá bola možná iba v prípade založenia živnosti, no keď som si vypočul všetky obmedzenia a limity jej čerpania, tak som o ňu radšej ani nežiadal. Nemám totiž obmedzenia rád.

Nakoniec som sa predsa len rozhodol pre živnosť – podnikanie ako fyzická osoba, pretože v prípade problémov, či zaváhania, som mohol živnosť kedykoľvek prerušiť, alebo ukončiť. Celkovo založenie a správa živnosti je jednoduchšia a lacnejšia, ako pri s.r.o.

Podnikaniu sa však darilo, príjmy sa zvyšovali a s tým aj odvody do sociálky, zdravotky a preddavky na dph. Začínalo to byť veľké, bál som sa ručiť celým svojim majetkom a potreboval som pred investormi a obchodnými partnermi vyzerať dôveryhodnejšie. Zvažoval som prechod zo živnosti na s.r.o., čo prinášalo viacero komplikácií, ale aj výhod. Ak nepočítam vyššie náklady na založenie „eseróčky“, minimálny vklad do základného imania, potrebu povinného vedenia podvojného účtovníctva a vyššiu sadzbu dane z príjmu. Ručenie za záväzky však v tomto prípade prechádza zo živnostníka na spoločnosť a teda nikto nemôže siahnuť na majetok spoločníka. S.r.o. by mi taktiež umožňovala zamestnávať seba samého vo vlastnej firme, buď na trvalý pracovný pomer, alebo na dohodu, s odmenou podľa vlastného zváženia. A aj to by bol náklad, znižujúci základ dane z príjmov.

Začal som si teda zisťovať, čo je potrebné k založeniu s.r.o. a aké sú možnosti prechodu zo živnosti. Potreboval som vypracované zakladateľské dokumenty, požiadať o súhlas daňového úradu a zapísať firmu do obchodného registra. Dal som sa do toho a stálo to podstatne viac času, vybavovačiek a čakania. No po 20 dňoch bola eseróčka na svete.

Keďže som svoje podnikanie transformoval zo živnosti, mal som viacero možností, z ktorých každú sprevádzali zákonné ustanovenia, upravujúce právne, účtovné a daňové aspekty, súvisiace s touto transformáciou. Mohol som najprv ukončiť živnosť, následne si založiť s.r.o. a majetok do podnikania previesť formou vkladu do základného imania predajom, či darom, alebo založiť s.r.o. súbežne s podnikaním fyzickej osoby. Najprv si založiť s.r.o., splniť všetky povinnosti, procesy a náležitosti a zápisom do obchodného registra prepísať majetok fyzickej osoby na eseróčku opäť vkladom, darom, alebo predajom, z čoho každá forma má svoje osobité účtovné a daňové následky. Následne po prevode majetku ukončiť živnosť, so všetkými úkonmi z toho vyplývajúcimi.
Mal som taktiež možnosť predať svoje podnikanie novozaloženej s.r.o. a všetok obchodný majetok previesť na základe písomnej zmluvy o predaji. Potom ukončiť podnikanie fyzickej osoby a opäť splniť všetky potrebné daňové a účtovné povinnosti a úkony, s čím súvisí aj ocenenie nadobudnutého majetku, kvôli daňovým a účtovným účelom.

Ja som sa však rozhodol inak. Svoje podnikanie ako fyzická osoba, som vložil do základného imania vlastnej s.r.o. a teda som nezískal predajnú cenu, ale podiel na základnom imaní. Obchodný majetok a záväzky živnosti tak prešli na s.r.o., s ocenením pre daňové a účtovné účely.

S vykonávaním podnikania ako právnická osoba som vnímal rozdiely. Ako živnostník som nemusel viesť podvojné účtovníctvo a vedenie jednoduchého účtovníctva, daňovej evidencie, alebo uplatnenie paušálu ma vyšlo lacnejšie, než podvojné účtovníctvo. Pri s.r.o. som však bol povinný viesť podvojné účtovníctvo. Nešlo sa mu vyhnúť. Tak ako aj účtovnej závierke, ktorá bola zverejnená na internete. Aký som mal zisk, alebo stratu; aké platím dane; v akej hodnote majetok vlastním a aké mám záväzky, či dlhy. Všetko verejne dostupné. To by sa pri živnosti nestalo.

A čo zárobok? Ako živnostník som si zarobené peniaze mohol vyplácať kedykoľvek v priebehu kalendárneho roka. Ako konateľovi s.r.o. mi však bol vyplácaný podiel na zisku, po skončení účtovného obdobia, po zostavení účtovnej závierky, jej schválení a schválení rozdelenia zisku.

Ak sa pri živnosti stalo, že mi peniaze v podnikaní chýbali, mohol som kedykoľvek uskutočniť osobný vklad do pokladnice, alebo na účet. Tento príjem som nemusel zdaňovať, lebo nebol predmetom podnikateľskej činnosti. Ako majiteľ s.r.o. a samotná s.r.o. sme boli dva samostatné právne subjekty, preto každá transakcia musela mať svoje náležitosti. Nemohol som iba tak vkladať a vyberať peniaze, aj keď som eseročku vlastnil. Ako konateľ som jej mohol poskytnúť dar, pôžičku, alebo zvýšiť základné imanie dodatočným vkladom.

S.r.o. mi priniesla viacero starostí a komplikácií, no na druhej strane mnohé výhody, viac možností, vážnosť a dôveryhodnosť.

Ak ste živnostník, premýšľate nad založením s.r.o. a bojíte sa všetkých tých úkonov, súvisiacich so zriadením nového podnikania, neváhajte osloviť firmu, zaoberajúcu sa zakladaním s.r.o. Ušetríte si čas a nervy.