Slovensko rieši tvrdý zákaz sociálnych sietí pre deti: Prístup do 16 rokov by mohol byť úplne zakázaný

Používanie sociálnych sietí deťmi sa stáva jednou z najdiskutovanejších tém digitálnej doby. Slovenský parlament aktuálne rieši návrh zákona, ktorý by mohol výrazne zmeniť pravidlá fungovania platforiem ako TikTok, Instagram či YouTube. Ak by legislatíva prešla, deti mladšie ako 16 rokov by si nemohli vytvoriť účet na sociálnych sieťach ani so súhlasom rodičov.

Návrh predložila skupina opozičných poslancov KDH – Ján Horecký, Peter Stachura a Monika Kolejaková. Podľa predkladateľov je súčasná ochrana detí v online priestore nedostatočná a štát musí reagovať na rastúce riziká digitálneho prostredia. 

Inšpirácia Austráliou: Súhlas rodičov by nestačil

Navrhovaná legislatíva sa inšpiruje takzvaným austrálskym modelom „hard ban“. Znamená to, že vekový limit by bol absolútny a technologické platformy by museli zabezpečiť reálne overovanie veku používateľov. Nestačilo by už iba jednoduché potvrdenie dátumu narodenia pri registrácii.

Podľa návrhu by sociálne siete niesli priamu zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel a v prípade porušenia by im hrozili vysoké sankcie. Cieľom je obmedziť prístup detí k škodlivému obsahu, kyberšikane, groomingovým praktikám či algoritmom podporujúcim závislostné správanie. 

Viac ako 40 percent detí trávi online minimálne päť hodín denne

Diskusia o zákaze prichádza v čase, keď odborníci upozorňujú na alarmujúce dáta o digitálnych návykoch mladých ľudí.

Podľa analýz, na ktoré sa odvoláva poslanec Ján Horecký, trávi viac ako 40 percent detí denne online minimálne päť hodín. Až tri štvrtiny detí vo veku od 9 do 17 rokov používajú mobil tesne pred spaním. Pri tínedžeroch vo veku 15 až 17 rokov ide dokonca o 84 percent. 

Zároveň viac ako polovica mladých vo veku od 12 do 18 rokov používa profily na štyroch rôznych sociálnych sieťach. Odborníci upozorňujú, že dlhodobé vystavenie sociálnym sieťam môže negatívne vplývať na psychiku, koncentráciu, kvalitu spánku aj sociálne správanie detí. 

Európa pritvrdzuje pravidlá

Slovensko pritom nie je jedinou krajinou, ktorá začína regulovať prístup detí k sociálnym sieťam. Téma rezonuje naprieč celou Európou aj mimo nej.

Francúzsko diskutuje o zákaze sociálnych sietí pre deti do 15 rokov a zároveň rieši takzvaný digitálny zákaz vychádzania medzi 22:00 a 8:00 pre mladistvých do 18 rokov. Španielsko plánuje zvýšiť minimálny vek zo 14 na 16 rokov. Nórsko aj Dánsko pripravujú vlastné vekové obmedzenia a Malajzia chce zákaz pre deti do 16 rokov zaviesť od roku 2026. 

V Nemecku môžu deti vo veku 13 až 16 rokov používať sociálne siete iba so súhlasom rodičov, no podľa kritikov je systém bez efektívneho overovania veku prakticky neúčinný. 

Overovanie veku bude najväčšou výzvou

Jednou z najproblematickejších otázok je technické overovanie veku používateľov. Európska únia preto testuje nové digitálne riešenia.

Dánsko, Francúzsko, Grécko, Španielsko a Taliansko sú zapojené do pilotného projektu európskej aplikácie na overovanie veku, ktorá by sa v budúcnosti mohla využívať pri sociálnych sieťach aj inom citlivom online obsahu. 

Na Slovensku sa zároveň diskutuje o využívaní biometrie alebo digitálnej identity pri registrácii na sociálne siete. Objavujú sa však aj obavy o ochranu súkromia a bezpečnosť osobných údajov detí. 

Zákaz podporuje viac ako 80 percent ľudí

Zaujímavé je, že návrh má pomerne silnú podporu verejnosti. Podľa prieskumu agentúry NMS Market Research súhlasí so zavedením vekovej hranice 16 rokov až 81 percent populácie.

Rozhodne za zákaz je 42 percent respondentov a ďalších 39 percent skôr súhlasí. Najväčšie výhody vidia ľudia v prevencii závislosti od sociálnych sietí, ochrane pred nevhodným obsahom a zlepšení duševného zdravia mladých ľudí. 

Konkrétne 65 percent opýtaných považuje za najväčší benefit prevenciu závislosti, 64 percent ochranu pred násilným alebo pornografickým obsahom a 60 percent ochranu duševného zdravia vrátane prevencie úzkostí a depresie. 

Kritici hovoria o obmedzovaní slobody

Napriek širokej podpore sa ozývajú aj kritické hlasy. Odborníci upozorňujú, že úplný zákaz nemusí problém vyriešiť, ale môže ho iba presunúť do menej kontrolovaného prostredia.

Technologické firmy zároveň argumentujú obmedzovaním slobody prejavu a komplikáciami pri technickom overovaní veku. Kritici tiež upozorňujú, že dôležitejšia než zákaz môže byť kvalitná digitálna výchova a väčšia edukácia rodičov aj škôl. 

Diskusia o regulácii sociálnych sietí tak zrejme bude pokračovať ešte dlhé mesiace. Jedno je však už dnes jasné – ochrana detí v digitálnom priestore sa stáva jednou z hlavných spoločenských tém nielen na Slovensku, ale v celej Európe.