Transakčná daň na Slovensku: Čo by ste mali vedieť

Transakčná daň, oficiálne označovaná ako daň z finančných transakcií, bola na Slovensku zavedená zákonom č. 279/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2025. Prvé zdaňovacie obdobie však začína až v apríli 2025. ​

Koho sa transakčná daň týka?

Daň sa vzťahuje na všetkých podnikateľov, vrátane:​

• Fyzických osôb – podnikateľov (živnostníkov)​

• Právnických osôb (napr. spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti)​

• Organizačných zložiek zahraničných osôb pôsobiacich na Slovensku​

Tieto subjekty sú povinné zriadiť si do 31. marca 2025 transakčný účet, ktorý bude slúžiť na evidenciu finančných transakcií podliehajúcich dani. ​

Aké sú sadzby transakčnej dane?

• Bezhotovostné transakcie: Sadzba je 0,4 % z hodnoty transakcie, maximálne však 40 eur na jednu transakciu.

• Výbery hotovosti: Sadzba je 0,8 % z vyberanej sumy, bez stanoveného horného limitu.

• Použitie platobnej karty: Ročný poplatok 2 eurá za každú použitú kartu. ​

Ktoré transakcie sú od dane oslobodené?

Z transakčnej dane sú oslobodené:​

• Platby daní, odvodov, sociálnych dávok, dôchodkov či platby na pošte

• Platby štátu a samospráv ​

• Platby spojené s charitatívnymi a dobročinnými organizáciami ​

Zdaňovacie obdobie a povinnosti

Prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025. Daň za prvé tri zdaňovacie obdobia (apríl až jún 2025) je potrebné odviesť správcovi dane najneskôr do 31. júla 2025. Následne sa daň odvádza mesačne, vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období. ​

Praktické príklady výpočtu dane

1. Bezhotovostná platba:

   • Podnikateľ uhradí faktúru vo výške 50 000 eur.​

   • Výpočet dane: 50 000 € × 0,4 % = 200 €.​

   • Keďže maximálna výška dane je 40 €, podnikateľ zaplatí 40 €.

2. Výber hotovosti:

   • Podnikateľ vyberie z účtu 10 000 eur v hotovosti.​

   • Výpočet dane: 10 000 € × 0,8 % = 80 €.​

   • Daň vo výške 80 € bude odpočítaná z účtu.​

3. Použitie platobnej karty:

   • Podnikateľ používa firemnú debetnú kartu.​

   • Ročný poplatok za používanie karty je 2 €.​

Transakčná daň predstavuje nový prvok v slovenskom daňovom systéme, ktorý ovplyvní finančné operácie podnikateľov a firiem. Je dôležité, aby si dotknuté subjekty boli vedomé svojich povinností, včas si zriadili transakčné účty a správne evidovali a odvádzali daň z príslušných transakcií.

Zavedenie transakčnej dane na Slovensku, účinné od 1. apríla 2025, vyvolalo širokú škálu reakcií od rôznych subjektov vrátane podnikateľov, zamestnávateľských zväzov a politických strán.​

Obavy podnikateľov a zamestnávateľov

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vyjadrila vážne obavy z možných negatívnych dopadov transakčnej dane na slovenskú ekonomiku. Upozornila, že podobná daň v Maďarsku priniesla značné finančné zaťaženie pre podnikateľský sektor. Prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga, zdôraznil, že zavedenie takejto dane by mohlo znamenať extrémny zásah s rozsiahlymi negatívnymi dosahmi na celú slovenskú ekonomiku. ​

Kritika politických strán

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) kritizovala zavedenie transakčnej dane, pričom poslanec Marián Viskupič upozornil na jej negatívny vplyv na konkurencieschopnosť malých firiem. Zdôraznil, že daň je nastavená tak, že maximálna výška faktúry, ktorú postihne najvyšším poplatkom 40 eur, je 10-tisíc eur, čo môže negatívne ovplyvniť menšie podniky.

Pripomienky odborných komôr

Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) poukázala na viaceré nedostatky v zákone o transakčnej dani, ktoré môžu v praxi spôsobiť aplikačné problémy. Prezidentka SKDP, Miriam Galandová, zdôraznila potrebu ďalšej novelizácie legislatívy na odstránenie týchto nedostatkov. ​

Reakcia Ministerstva financií

Ministerstvo financií SR uviedlo, že konzultuje implementáciu transakčnej dane s viacerými dotknutými stranami, vrátane zástupcov podnikateľov a bánk. Rezort tiež informoval o príprave metodických usmernení na riešenie otvorených otázok, ktoré budú dostupné verejnosti prostredníctvom webového sídla finančnej správy.

Zavedenie transakčnej dane na Slovensku vyvolalo rozsiahlu diskusiu medzi podnikateľmi, zamestnávateľmi, politickými stranami a odbornými komorami. Hlavné obavy sa týkajú jej potenciálneho negatívneho vplyvu na konkurencieschopnosť podnikov a celkovú ekonomiku krajiny. Ministerstvo financií deklarovalo ochotu konzultovať a riešiť pripomienky dotknutých subjektov s cieľom minimalizovať negatívne dopady novej dane.