Vedľajšie príjmy v roku 2026: Kedy ich treba zdaniť a na aké pravidlá si dať pozor?

Mnohí Slováci si popri zamestnaní privyrábajú. Niekto prenajíma byt, iný predáva výrobky cez internet, investuje do akcií, vykonáva príležitostné práce alebo podniká na živnosť popri hlavnom pracovnom pomere. Práve vedľajšie príjmy však patria medzi oblasti, v ktorých ľudia najčastejšie robia chyby. Nesprávne posúdenie daňových povinností môže viesť k dodatočnému vyrubeniu dane, sankciám alebo nepríjemnej komunikácii s finančnou správou.

Rok 2026 prináša viacero pravidiel, ktoré by mal poznať každý, kto si popri hlavnom príjme zarába aj iným spôsobom. Nie všetky príjmy totiž podliehajú rovnakému režimu zdaňovania a nie vždy platí, že malý zárobok znamená automaticky nulovú povinnosť voči štátu. 

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Základným pravidlom je výška dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Daňové priznanie za rok 2025 podávané v roku 2026 musí podať každý daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 876,90 eura. Do tejto hranice sa započítavajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Zahŕňajú sa pritom aj príjmy zo zahraničia, ak ide o osobu s neobmedzenou daňovou povinnosťou na Slovensku. 

Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že rozhodujúci je zisk po odpočítaní výdavkov. V skutočnosti sa pri posudzovaní povinnosti podať daňové priznanie sledujú dosiahnuté zdaniteľné príjmy podľa zákonných pravidiel. Práve nepochopenie tejto hranice patrí medzi najčastejšie chyby daňovníkov. 

Aké vedľajšie príjmy sa najčastejšie zdaňujú?

Najčastejšie ide o príjmy z prenájmu nehnuteľností, podnikania na živnosť, autorské honoráre, príležitostné činnosti, predaj majetku, kapitálové príjmy alebo kombináciu týchto príjmov so zamestnaním. Ak má zamestnanec počas roka čo i len jeden takýto vedľajší príjem, vo väčšine prípadov už nepodáva jednoduchšie daňové priznanie typu A, ale musí vyplniť daňové priznanie typu B. 

Medzi typické situácie patrí napríklad zamestnanec, ktorý prenajíma byt, programátor pracujúci na živnosť popri pracovnom pomere, grafik fakturujúci klientom na autorské zmluvy alebo investor obchodujúci s cennými papiermi. Každý z týchto prípadov si vyžaduje individuálne posúdenie a správne zaradenie príjmov do daňového priznania. 

Prenajímate byt? Nezabudnite na oslobodenie 500 eur

Príjmy z prenájmu patria medzi najčastejšie vedľajšie príjmy Slovákov. Mnohí však nevedia, že fyzická osoba bez živnostenského oprávnenia si môže uplatniť oslobodenie príjmov z prenájmu vo výške 500 eur ročne. Táto suma sa odpočítava od celkových príjmov ešte pred výpočtom dane. 

Existujú však dve dôležité pravidlá. Ak si prenajímateľ zníži príjmy o 500 eur, musí rovnakým pomerom krátiť aj daňové výdavky. Zároveň ide o spoločné oslobodenie pre viaceré druhy príjmov, takže ho nemožno v jednom roku uplatniť opakovane na rôzne činnosti. 

Zaujímavosťou je, že manželia vlastniaci nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve môžu oslobodenie využiť obaja, čo znamená celkovú úľavu až 1 000 eur ročne. 

Predaj nehnuteľnosti nemusí byť vždy bez dane

Mnohí vlastníci nehnuteľností predpokladajú, že po predaji bytu alebo domu nemajú voči štátu žiadne povinnosti. Nie vždy je to však pravda. Ak sa nehnuteľnosť predáva skôr ako po piatich rokoch od jej nadobudnutia, príjem z predaja môže podliehať zdaneniu. Rovnaké pravidlo platí aj pri nehnuteľnostiach zaradených v obchodnom majetku, ak od ich vyradenia neuplynulo viac ako päť rokov. 

Dôležité je vedieť, že nezdaňuje sa celá predajná cena. Predmetom dane je zisk, teda rozdiel medzi príjmom z predaja a preukázateľnými výdavkami súvisiacimi s nadobudnutím alebo zhodnotením nehnuteľnosti. 

Pozor na investície a kapitálové príjmy

Rastúci počet Slovákov investuje do akcií, ETF fondov či dlhopisov. Aj tieto príjmy majú svoje daňové pravidlá. Daňové zaťaženie závisí od typu investície, dĺžky držby, emitenta aj konkrétneho charakteru výnosu. Odborníci upozorňujú, že práve pri investovaní je potrebné poznať aktuálne pravidlá ešte pred realizáciou predaja alebo výberu výnosov. 

V roku 2026 pribudol dokonca osobitný režim zdaňovania výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Tieto príjmy sa uvádzajú v osobitnej prílohe daňového priznania a zdaňujú sa sadzbou 16 %. 

Daňový bonus na deti už nie je samozrejmosťou

Významné zmeny nastali aj pri daňovom bonuse na deti. Nárok už nie je možné uplatniť na dieťa staršie ako 18 rokov. Na dieťa do 15 rokov možno získať bonus vo výške 100 eur mesačne a na dieťa od 15 do 18 rokov 50 eur mesačne.

Novinkou je aj podmienka, podľa ktorej musia príjmy dosiahnuté na Slovensku predstavovať najmenej 90 % celosvetových príjmov. Ak podiel zahraničných príjmov presiahne 10 %, nárok na bonus zaniká. Zároveň sa bonus pri vyšších príjmoch postupne kráti. Ak základ dane presiahne 25 740 eur, bonus sa znižuje o jednu desatinu rozdielu medzi základom dane a touto hranicou na každé dieťa, až môže klesnúť na nulu. 

Prvýkrát sa tiež môže stať, že daňovník bude musieť časť už vyplateného bonusu vrátiť, ak po ročnom zúčtovaní alebo podaní daňového priznania nesplní zákonné podmienky nároku. 

Nezdaniteľná časť základu dane: Na tieto čísla si dajte pozor

Pri podávaní daňového priznania za rok 2025 si môže daňovník uplatniť plnú nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 5 753,79 eura len vtedy, ak jeho základ dane nepresiahne 25 426,27 eura, čo predstavuje 92,8-násobok životného minima. 

Pri vyššom základe dane sa táto suma postupne kráti. Ak základ dane dosiahne 48 441,43 eura, nárok na nezdaniteľnú časť úplne zaniká. Práve nesprávne uplatnenie tejto úľavy patrí medzi najčastejšie chyby daňovníkov. 

Vyššie pokuty za chyby a oneskorenie

Od 1. januára 2026 platia prísnejšie sankcie za porušenie daňových povinností. Minimálna pokuta sa zjednotila na 100 eur, čo predstavuje zvýšenie o 40 až 70 eur oproti predchádzajúcemu obdobiu. Zvýšili sa aj maximálne hranice sankcií, ktoré môžu pri závažnejších porušeniach dosiahnuť výrazne vyššie sumy.

Práve preto odborníci odporúčajú nepodceňovať evidenciu príjmov, kontrolovať správnosť údajov a nenechávať podanie daňového priznania na poslednú chvíľu. 

Ako sa vyhnúť problémom s finančnou správou?

Najbezpečnejšou cestou je viesť si priebežnú evidenciu všetkých príjmov počas roka. Pri vedľajších zárobkoch nestačí spoliehať sa na výpisy z účtu alebo neúplné poznámky. Každý príjem by mal byť podložený relevantným dokladom a správne zaradený podľa zákona.

Dôležité je tiež preveriť si nárok na nezdaniteľné časti základu dane, daňové bonusy a ďalšie zvýhodnenia. Pri kombinácii zamestnania s podnikaním, prenájmom alebo investíciami sa totiž pravidlá stávajú výrazne komplikovanejšími. Elektronické podanie daňového priznania navyše dokáže odhaliť mnohé formálne chyby ešte pred odoslaním formulára. 

Vedľajšie príjmy môžu výrazne zlepšiť rodinný rozpočet, no zároveň prinášajú nové povinnosti voči štátu. Hranica 2 876,90 eura, oslobodenie 500 eur pri prenájme, nezdaniteľná časť 5 753,79 eura, limity 25 426,27 eura a 48 441,43 eura či podmienka 90 % príjmov zo Slovenska patria medzi najdôležitejšie čísla, ktoré by mal poznať každý daňovník. V roku 2026 navyše platia prísnejšie sankcie za chyby, preto sa dôkladná príprava a správne vyplnené daňové priznanie stávajú dôležitejšími než kedykoľvek predtým.