VO FIRME: Povinnosti konateľa s.r.o.

Konateľ sa stará o chod „eseróčky“ a je zodpovedný za jej stav. Má zákonom dané povinnosti, ktoré majú zabrániť úmyselnému poškodzovaniu firmy a spoločníkov.

Konateľ je štatutárnym orgánom s.r.o. a vymenúva ho valné zhromaždenie. Môže to byť len fyzická osoba. Konateľov môže byť aj viac a každý svoju funkciu vykonáva samostatne, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. To sa týka aj oprávnení. Môže ich obmedziť zmluva, alebo nariadenie valného zhromaždenia.

Medzi konateľom a spoločnosťou sa uzatvára zmluva o výkone funkcie. Niektoré spoločnosti zvyknú uzatvárať s konateľmi pracovnoprávne kontrakty. Sleduje sa tým zabránenie obmedzeniu zodpovednosti konateľa za škody spôsobené spoločnosti.

Konateľ je povinný viesť evidenciu, účtovníctvo a informácie. Musí predkladať riadnu individuálnu účtovnú závierku, mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku, alebo úhradu strát. Musí taktiež viesť zoznam spoločníkov a informovať ich o dianí a každej zmene v spoločnosti.

Zákazom konkurencie konateľa sa zamedzuje špekulatívnemu správaniu voči spoločnosti, ak by napríklad chcel konať vo vlastnom mene a na vlastný účet, dohadzovať obchody spoločnosti iným osobám, čí vykonávať rovnakú podnikateľskú činnosť aj mimo firmy, alebo v inej firme. Toto všetko konateľovi zákon zakazuje a nedá sa mu to umožniť žiadnou zmluvou spoločnosti. V prípade porušenia zákazu konkurencie môže spoločnosť od konateľa požadovať to, čo získal porušením tohto zákazu, prípadne aby previedol práva, alebo majetok, ktorý touto činnosťou nadobudol. Spoločnosť si tieto práva musí uplatniť do troch mesiacov odo dňa, kedy sa o porušení zákazu konkurencie dozvedela, najneskôr však do jedného roka.

V prípade, že konateľ nebude pri náprave spolupracovať, môže sa to od neho vymáhať súdnou cestou. A keďže sám na seba žalobu podávať nebude, môžu tak urobiť spoločníci firmy.

Zákaz konkurenčného jednania môže trvať aj po skončení funkcie konateľa, ak mu to konkurenčná doložka prikazuje pod zmluvnou pokutou v prípade porušenia.

Konateľ musí jednať v záujme celej spoločnosti, nie iba vo svojom, alebo v záujem niektorého zo spoločníkov, prípadne tretej osoby. Je povinný zháňať si a brať do úvahy všetky dostupné informácie, pred zvážením záujmov firmy. S tým samozrejme súvisí aj povinnosť mlčanlivosti voči tretím osobám, ako zabránenie prípadnej spôsobenej škody voči spoločnosti.

V prípade porušenia povinností konateľa, môže spoločnosti vzniknúť škoda. Vtedy musí uhradiť všetky reálne spôsobené škody a prípadný ušlý zisk. Spoločníci sú v takomto prípade oprávnení podať žalobu v mene poškodenej spoločnosti. Na konateľa však nemožno prenášať škody v prípade negatívneho hospodárskeho výsledku. Za ten konateľ nezodpovedá, navyše zodpovednosti za škodu sa môže zbaviť preukázaním, že ku škode došlo skutočnosťami, ktorým nemohol zabrániť a teda bez preukázateľného úmyslu. Za škodu nezodpovedá taktiež vtedy, ak plní uznesenia valného zhromaždenia. To ale neplatí, ako tieto uznesenia boli v rozpore so spoločenskou zmluvou, stanovami, alebo právnymi predpismi.

Zodpovednosť konateľa je možné zabezpečiť pokutami v rámci zmluvy o výkone funkcie, v prípade porušenia konkrétnych povinností. Potom nie je dôležité prešetrovať, či škoda skutočne vznikla, no v prípade škody, ktorá nebola v zmluve dohodnutá, ju nie je možné vymáhať.