ZO ŽIVOTA: Ako postupovať pri založení živnosti popri zamestnaní

Každý človek, ktorému nestačí príjem zo zamestnania, hľadá ďalšie spôsoby, ako si popri práci privyrobiť. A jednou z možností je založiť si popri zamestnaní živnosť. A tak som sa rozhodol riešiť svoju situáciu aj ja. Nebolo to však až také jednoduché, pretože daňový úrad a poisťovňa tiež chcú kúsok z koláča. Uľahčením pre mňa bol aspoň fakt, že predmet činnosti nebol nijakým spôsobom konkurenčný pre môjho zamestnávateľa a tak som neporušoval podmienky pracovnej zmluvy, ani za chrbtom šéfovi neškodil.

Už pri vybavovaní živnosti som si musel vybrať z troch druhov – medzi voľnou, remeselnou a viazanou živnosťou. Vzhľadom k tomu, že som mal záujem o vykonávanie administratívnej práce, som zvolil voľnú živnosť. A keďže som už dávno dovŕšil 18 rokov, bol som bezúhonný a spôsobilý na právne úkony, šlo všetko hladko.

Prešiel som teda týmito krokmi:

• určil som predmet podnikania
• určil som miesto podnikania a prevádzky
• určil som obchodné meno
• živnosť som ohlásil

Kolega, ktorý taktiež popri práci podnikal, to mal o niečo zložitejšie, keďže sa jeho podnikanie dotýkalo činnosti zamestnávateľa. Musel ho teda písomne požiadať o súhlas. Ten sa však do 15 dní nevyjadril, na čo sa po tejto dobe hľadí tak, akoby súhlasil.

Po založení živnosti som sa nahlásil na daňovom úrade a v lehote 30 dní mi pridelili daňové identifikačné číslo. Väčšia neznáma pre mňa však bola sociálna a zdravotná poisťovňa.

Dozvedel som sa, že voči Sociálnej poisťovni nemám žiadnu ohlasovaciu povinnosť, no do zdravotnej poisťovne som ísť musel a to do 8 dní od vzniku oprávnenia na podnikateľskú činnosť. To som hravo stihol. Ak by som to však všetko vybavil na jednotnom kontaktnom mieste, nemusel som behať po ďalších úradoch. Živnostenský úrad by ma do poisťovne prihlásil.

S daňovým úradom komunikujem výhradne elektronicky a podávam príslušné daňové priznanie, pretože výška príjmu mi to stanovuje.

Vzhľadom k tomu, že som živnostník, aj zamestnanec súčasne, tak za mňa odvody do Sociálnej poisťovne odvádza zamestnávateľ, no rátal som aj s tým, že mi môže vzniknúť povinnosť platiť odvody aj zo živnosti. To som sa však mal dozvedieť až po roku po jej založení. A keďže môj príjem presiahol zákonom stanovenú výšku, som sa v liste od Sociálnej poisťovne dozvedel, že platiť musím a aj akú sumu.

Aj odvody do zdravotnej poisťovne za mňa naďalej platil zamestnávateľ. Nebol som teda povinný platiť minimálne preddavky. Mohol som si ich stanoviť ľubovoľne a teda aj vo výške 0 eur.

Po roku živnosti mi však na základe príjmu zdravotná  poisťovňa v ročnom zúčtovaní oznámila nedoplatok a zároveň aj výšku mesačných odvodov, ktoré mám od začiatku kalendárneho roka platiť. V mojom prípade však šlo o sumu nižšiu, než sú minimálne preddavky.

Aj s ohľadom na odvody a dane som usúdil, že som sa rozhodol správne. Výdavky a starosti zo živnosti v mojom prípade stáli za to, pretože ďalší príjem, ktorý som si popri zamestnaní zabezpečil, mi značne uľahčil život.