NEZAPLATENÉ FAKTÚRY A ICH VPLYV NA ÚČTOVNÍCTVO

Častým javom na Slovensku sú nezaplatené faktúry v účtovníctve, čo znamená, že sú zaplatené až po splatnosti. Ak vôbec.

Pohľadávka je právo fyzickej/právnickej osoby požadovať od druhej osoby plnenie záväzku. Môže byť krátkodobá /do jedného roka/, alebo dlhodobá.

Ak podnikateľ nechce ohroziť chod svojej činnosti neuhradenými pohľadávkami, môže pred samotným dodaním služby alebo tovaru vystaviť zálohovú faktúru/predfaktúru. Taktiež môže pohľadávky poistiť.

Ako však vymôcť pohľadávky/nezaplatené faktúry?

Ak ide o niekoho, s kým máte dobrý vzťah a radi by ste si ho udržali, skúste ho najprv kontaktovať s tým, že faktúra je po splatnosti a kedy predpokladá jej úhradu. Aj keď nie je zákonom povinné posielať obchodným partnerom upomienky, alebo predžalobné výzvy, môžete po splatnosti faktúry podať na súd žalobu. Predtým sa však pokúste urobiť kroky, ktoré by mohli takéto riešenie zvrátiť a to pokusom o zmier, upomienkou, alebo už spomínanou predžalobnou výzvou. Ak tieto kroky nepomôžu, podajte žalobu na súd, ktorá má svoje náležitosti – presné označenie súdu, žalobcu, žalovaného, uvedenie veci, okolností, dôkazov a žalobný návrh. Súčasťou podania žaloby je aj súdny poplatok vo výške 6% istiny, najmenej však 16,50 EUR.

Výsledkom podanej žaloby môže byť platobný rozkaz, či rozsudok na peňažné plnenie, na základe čoho môže byť podaný návrh na exekúciu.

Neuhradené pohľadávky majú vplyv na základ dane v účtovníctve – iný v jednoduchom a iný v podvojnom.

Pri jednoduchom účtovníctve ovplyvňuje základ dane až po jej úhrade odberateľovi, keďže pri vystavení faktúry vstupuje iba do knihy pohľadávok. Do príjmov vstupuje až po uhradení.

Pri podvojnom účtovníctve ovplyvňuje základ dane už pri jej vystavení a zaúčtovaní. Bez ohľadu na jej úhradu.

Na základ dane vplývajú aj neuhradené záväzky, pri účtovaní v podvojnom účtovníctve. Ak podnikateľ eviduje neuhradené záväzky, kde je lehota medzi dátumom splatnosti a koncom zdaňovacieho obdobia dlhšia ako 360 dní, musí zvýšiť základ dane najmenej o 20% z menovitej hodnoty záväzku, alebo jeho nesplatenej časti.

Opravné položky k neuhradeným pohľadávkam:

Podnikateľ pri podvojnom účtovníctve tvorí na základe zásady opatrnosti opravnú položku aj k pohľadávkam. Opravné položky sa zrušia, alebo sa zmení ich výška, ak dôjde k zmene predpokladu zníženia hodnoty.

Opravná položka sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník nezaplatí, alebo v prípade spornej pohľadávky voči dlžníkovi.

Tvorba, čerpanie a zúčtovanie opravných položiek patrí k závierkovým účtovným prípadom a sú tvorené k pohľadávkam do nákladov v plnej, alebo čiastočnej neuhradenej sume. Podnikateľ však musí viesť analytickú evidenciu k nákladovému účtu, kde zaúčtoval tvorbu opravnej položky a rozdelil ich na daňovo uznané opravné položky k pohľadávkam a ostatné opravné položky k pohľadávkam.

Podľa zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom tvorba opravných položiek hlavne k nepremlčaným pohľadávkam a pohľadávkam voči dlžníkovi v konkurze, reštrukturalizačnom konaní a pohľadávkam voči dlžníkom so splátkovým kalendárom. Ostatné tvorené opravné položky, neuvedené v zákone o dani z príjmov, nie sú daňovým výdavkom a sú pripočítateľnými položkami.

Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej hrozí, že ju dlžník nezaplatí a bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, je daňovým výdavkom v prípade, že od splatnosti ubehla doba dlhšia ako:

  • 360 dní: vo výške 20 % menovitej hodnoty pohľadávky, alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
  • 720 dní: vo výške 50 % menovitej hodnoty pohľadávky, alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
  • 1080 dní: vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky, alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,

Podľa zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom aj tvorba opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky do výšky 100%, alebo jeho neuhradenej časti, ak bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov; ak je riziko jeho úplného, alebo čiastočného nezaplatenia; ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej príslušenstvo patrí, alebo od splatnosti príslušenstva uplynula doba viac ako 1080 dní.

Ako podnikateľ si podľa zákona o dani z príjmov môžete do daňových výdavkov zaradiť aj odpis nepremlčaných pohľadávok a to ak pohľadávka vznikla po 1.1.2004; ak je pohľadávka zahrnutá do zdaniteľných príjmov; ak uplynula zákonná lehota splatnosti pohľadávky; ak je možné na pohľadávku tvoriť daňovú opravnú položku; ak ide o rizikovú pohľadávku.

Odpis pohľadávok nemôžete zaradiť do daňových výdavkov, ak ide o pohľadávky nadobudnuté postúpením a ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami.

Do daňových výdavkov je možné zahrnúť aj odpis príslušenstva pohľadávky – do výšky daňovej opravnej položky.

  

 

 

/zdroj: podnikajte.sk/

 

 

 

 

 

PRERUŠENIE ŽIVNOSTI V ROKU 2020. AKO NA TO?

Aj v tomto roku si môžete odpočinúť od podnikania a svoju živnosť prerušiť. A čo na to dane a odvody?

Zákon umožňuje živnostníkovi dočasne prerušiť svoju činnosť a teda nebude považovaný za aktívneho podnikateľa. Fyzická, alebo právnická osoba môže živnosť prerušiť kedykoľvek a bez udania dôvodu. Aj to je jednou z výhod podnikania na živnosť.

Živnostenský zákon stanovuje, že prerušiť živnosť nemožno na kratšie, než šesť mesiacov a dlhšie než tri roky. Po vyhlásení mimoriadnej situácie na Slovensku sa však prijala novela živnostenského zákona, účinná od 9. apríla toho roku, ktorá neprikazuje, že pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov a teda je možné živnosť prerušiť aj na pár dní, či týždňov.

Aj keď bol na Slovensku núdzový stav ukončený, mimoriadna situácia stále trvá.

Prerušenie živnosti nie je viazané na začiatok mesiaca a teda je možné ju prerušiť ktorýkoľvek deň v mesiaci.

Ak prerušenie živnosti trvá viac než šesť mesiacov, dá sa táto doba buď skrátiť, alebo predlžiť. Ak je však prerušená iba na šesť mesiacov, je možné túto dobu iba predĺžiť a to najviac na tri roky, čo je maximálna doba prerušenia živnosti.

Ako na prerušenie živnosti v roku 2020? Je možné osobne, alebo elektronicky.

Osobne musí živnostník ísť na živnostenský úrad podľa miesta svojho bydliska. kde vyplní oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti. Tento formulár je dostupný na stránke Ministerstva vnútra SR. Živnostník tak môže tlačivo vyplniť doma a poslať ho poštou. Vo formulári musí uviesť, či žiada o pozastavenie iba niektorých, alebo všetkých predmetov podnikania a dátum od kedy/do kedy má prerušenie trvať. Ak dátum nebude uvedený, bude živnosť prerušená od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia živnostenskému úradu. V prípade, že nebude uvedený koniec prerušenia živnosti, bude automaticky obnovená po troch rokoch.

Za osobné oznámenie prerušenia živnosti sa platí poplatok 4 eurá.

V prípade elektronického oznámenia je tak možné učiniť prostredníctvom online služby na portáli slovensko.sk. Čo je v takomto prípade potrebné?

  • občiansky preukaz s elektronickým čipom, s aktiváciou na elektronické podpisovanie
  • čítačka čipových kariet
  • aplikácia na prihlasovanie a balík aplikácií pre elektronický podpis

Postup:

  • prihlásenie do elektronickej služby na slovensko.sk
  • otvorenie elektronického formuláru na oznámenie o pozastavení živnosti
  • vyplnenie formuláru
  • elektronický podpis a odoslanie formuláru
  • zaplatenie správneho poplatku 2 eurá

Prerušenie živnosti nastáva dňom doručenia oznámenia o pozastavení živnosti živnostenskému úradu. Prerušenie bude zapísané do živnostenského registra.

Prerušenie živnosti má vplyv aj na odvody, pretože živnostník prerušením svojej činnosti prestáva byť podnikateľom. Keďže je zdravotné poistenie povinné, vznikajú tieto alternatívy:

  • ak sa živnostník po prerušení živnosti zaregistruje na úrade práce, bude zaňho platiť odvody do zdravotnej poisťovne štát
  • ak má popri živnosti zamestnanie, bude zaňho odvody odvádzať zamestnávateľ
  • ak bude po prerušení živnosti samoplatiteľom, musí sa prihlásiť na dobrovoľné platenie poistného

Zmenu platenia poistného je treba oznámiť zdravotnej poisťovne do ôsmych dní príslušným tlačivom. Ak však uviedol svoju poisťovňu v žiadosti o prerušenie živnosti, zdravotnej poisťovni zmenu oznámi živnostenský úrad.

V prípade prerušenia živnosti vznikajú zmeny aj pri platení do sociálnej poisťovne. Povinnosť platenia odvodov do sociálky zaniká dňom prerušenia živnosti. Prerušenie činnosti je potrebné sociálnej poisťovni oznámiť do tridsiatich dní príslušným tlačivom.

A čo na to daňové povinnosti?

To, že živnostník prerušil svoju činnosť oznámi daňovému úradu živnostenský úrad. Tým dochádza aj k zániku registrácie na daň z príjmov. Živnostník musí do tridsiatich dní požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie na daň z príjmov, prípadne aj pre DPH žiadosťou o zrušenie pre daň z príjmov. Taktiež musí odovzdať osvedčenie o registrácii DIČ.

 

Pokračovať v živnosti je možné po uplynutí doby prerušenia – živnosť sa automatický obnoví. Živnostníkovi opäť vznikajú povinnosti voči sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, aj daňovému úradu, od ktorého dostane nové osvedčenie DIČ, s pôvodným číslom.

AKO ZALOŽIŤ OBČIANSKE ZDRUŽENIE. So sídlom Vám radi pomôžeme

Občianske združenie je právnickou osobou, ktorá združuje buď fyzické, alebo právnické osoby s cieľom vykonávať neziskové aktivity, slúžiace členom združenia, alebo majú verejnoprospešný charakter. Tieto neziskové aktivity musia byť prvoradým cieľom OZ a keďže ide o neziskovú organizáciu, nesmie byť jej primárnou činnosťou podnikanie. Prostriedky získava predovšetkým z členských príspevkov, darov, grantov, podielov zo zaplatenej dane, z charity, reklamy … . Nie vždy je to postačujúce a tak OZ pristupujú aj k vykonávaniu podnikateľskej činnosti, ktorá však nesmie byť jej primárnou činnosťou. Prostriedky z podnikateľskej činnosti by mali byť použité na hlavnú činnosť občianskeho združenia a teda ide o finančnú výpomoc pre jeho prvoradé ciele. Môže ísť o školenia, workshopy, prednášky, vzdelávacie programy, rôzne ďalšie podujatia … .

Zárobková činnosť OZ však musí byť v súlade so zákonom a preto by mala byť podnikateľská činnosť uvedená v stanovách, ktoré sú základným dokumentom každého občianskeho združenia. Sú v ňom obsiahnuté ciele a činnosti združenia.

Ak sa OZ rozhodne pre podporu svojich aktivít podnikateľskou činnosťou, musí spĺňať rovnaké podmienky, ako iné podnikateľské subjekty – musí mať živnosť.

Výhodou založenia OZ je predovšetkým v administratíve a finančne jednoduchom postupe. Vzniká registráciou na Ministerstve vnútra SR a návrh na registráciu musia podať minimálne tri osoby, z ktorých aspoň jedna musí mať minimálne 18 rokov. V návrhu sa uvádzajú údaje o štatutárnom orgáne združenia a kto je splnomocnený konať v ich mene. Pripojiť sa musia aj stanovy OZ v dvoch vyhotoveniach.

Stanovy obsahujú:

  • Názov združenia
  • Sídlo združenia
  • Cieľ činnosti združenia, ktorý nesmie byť v rozpore so zákonmi
  • orgány združenia
  • ustanovenie organizačných jednotiek, ak budú zaradené
  • zásady hospodárenia – pravidlá nakladania s majetkom združenia

Registrácia je spoplatnená 66 eurami. Pri elektronickom podaní je to 33 EUR.

Ak je návrh v poriadku, Ministerstvo vnútra do 15 dní vykoná registráciu OZ a oznámi jeho vznik Štatistickému úradu, aby mohol združeniu prideliť IČO.

Ak OZ vykonáva iba svoju hlavnú činnosť, nemusí sa registrovať na daňovom úrade. Ak sa však rozhodne zároveň podnikať, tak pri získaní oprávnenia na podnikanie mu vzniká povinnosť registrácie u správcu dane pre daň z príjmov – najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom OZ získalo oprávnenie podnikanie.

Daňové priznanie nemusí OZ podávať v prípade príjmov, ktoré nie sú predmetom dane. Ak však dosiahlo príjmy z podnikania, musí daňové priznanie podať.

Medzi výhody založenia občianského združenia patrí jeho jednoduché založenie, možnosť prijímania členských príspevkov a 2% daní ktoré môžu jednotlivci a firmy poukázať v prospech OZ. Medzi výhody patrí taktiež už spomínaná možnosť podnikateľskej činnosti.

Ak sa z vykonávania zárobkovej činnosti OZ stane jej primárna činnosť, Ministerstvo vnútra SR by odmietlo registráciu takéhoto združenia. Ak by sa už zaregistrované združenie rozhodlo neskôr k podnikaniu ako svojej prvoradej činnosti, môže ho Ministerstvo vnútra rozpustiť. Predtým ho však vyzve k upustenia od tejto činnosti. K rozpusteniu dôjde až vtedy, ak združenie aj naďalej pokračuje v tejto činnosti.

Ak plánujete založiť občianske združenie a potrebujete sídlo, radi vám pomôžeme. 

STE ONLINE? NEZABUDNITE NA OCHRANU

V súvislosti s opatreniami pri koronakríze sa častejšie začali využívať online nástroje – videohovory, mailovanie, práca z domu, nakupovanie. Toto rozšírenie pohodlných aktivít však prináša aj potencionálne hrozby. Treba preto myslieť na ochranu a zabezpečenie svojich prihlasovacích či osobných údajov a platieb.

Rád a odporúčaní je mnoho. Tu je niekoľko z nich:

Ak sťahujete aplikácie, používajte oficiálne zdroje – Apple Store, Google Play atď. Neinštalujte programy z neoverených zdrojov. Mohli by ukradnúť vaše osobné údaje. Pri svojich účtoch používajte viacúrovňové overenia mailom a SMS správou. Upozorní vás to, či sa niekto nesnaží k vášmu účtu prihlásiť pod vašim menom. Nezabudnite ani na antivírusové programy a autorizácie povolení aplikácií, aby nemali prístup k vašej polohe, súborom, kamere, mikrofónu. Aj keď sú tieto nastavenia zdĺhavé, nie sú zbytočné. Pri povoleniach jednotlivých aplikácií si nechávajte iba tie nutné. Ak ste mimo domu, vypnite si bluetooth a wifi, aby ste predišli nechcenému pripojeniu na falošný signál.

Vždy aktualizujte operačný systém a softvér vo vašom počítači a v mobile na najnovšiu verziu. Okrem nových funkcií a vylepšení získate aj vyššiu bezpečnosť a odstránenie chýb. Zbavíte sa známych bezpečnostných zraniteľností a z časti sa vyhnete riziku napadnutia kybernetickými zločincami alebo infikovaným kódom.

Weby, na ktoré sa chcete registrovať, alebo z nich niečo nakupovať, by mali mať SSL certifikát, ktorý zaručuje šifrovanú komunikáciu medzi vami a webstránkou. Indikuje ho predpona https://

 

Pri podozrivých mailoch skontrolujte hlavičku, mail odosielateľa, gramatické a štylistické chyby. Ak je priložené číslo, overte si ho, kým budete odpovedať, alebo uskutočňovať nejaké platby. Neklikajte na priložené pochybné linky, reklamy a nesťahujte súbory v prílohe. Neodpovedajte tomu, koho nepoznáte a v žiadnom prípade neplaťte niekomu, kto vám napríklad pošle mail, v ktorom sa vám vyhráža, že vašich známych a rodinu oboznámi s chúlostivým obsahom, ktorý si prezeráte. Ide o spam. Polícia zvykne pred týmito správami varovať, aj so zverejnením obsahu takýchto mailov. Takže logicky by nemohlo viac ľudí dostať výhražný mail rovnakého znenia.

Platby nevykonávajte, ak ste napojení na verejnú wifi sieť, alebo k neznámemu zariadeniu a ani sa neprihlasujte do bankingu, aby ste tak ochránili prístup k zadaným údajom. Ak ste tak urobili, zmeňte si radšej heslo. Čo sa týka hesiel, nepoužívajte v bankingu, na sociálnych sieťach, či obľúbených stránkach rovnaké heslo a nemalo by obsahovať dátumy narodenia, mená a ľahko zistiteľné údaje. Nikdy neviete, kto by vám chcel uškodiť.

Podľa prieskumov agentúry Focus aj napriek zvyšovaniu úrovní zabezpečenia verí mailovej komunikácii iba 44% Slovákov. Veria jej hlavne tí mladší, vzdelanejší, kvalifikovanejší pracovníci, podnikatelia, študenti a nedôveru pociťujú starší ľudia, menej kvalifikovaní pracovníci, ľudia s nižším vzdelaním.

Obavy pri komunikácii s finančnými inštitúciami a platbami sú však pri takmer polovici populácie. A keďže sú platby z domu prostredníctvom internet bankingu stále populárnejšie, je nevyhnutné zvyšovať úroveň bezpečnosti komunikácie a platieb. Pretože budúcnosť je v online svete.

ĎALŠIA POMOC V ČASOCH KORONAKRÍZY: DOČASNÁ OCHRANA PODNIKATEĽOV

Na zmiernenie negatívneho dopadu pandémie schválil parlament na dočasnú ochranu podnikateľov novelu zákona pre tých, ktorí o ochranu požiadajú. Vyhnú sa tak exekúciám, konkurzom, výkonu záložného práva. Novela taktiež zakazuje vypovedanie nájmu z dôvodu jeho neplatenia kvôli koronavírusu.

Na koho sa však novela vzťahuje a ako postupovať pri získaní výhod novely zákona, schválenej 22. apríla 2020, ktorá ponúka dočasnú ochranu podnikateľov?

O poskytnutie ochrany môže požiadať každý podnikateľ so sídlom na území SR, ktorému oprávnenie podnikať vzniklo pred 12. marcom 2020. Žiadateľ zároveň nesmie byť do 13. marca 2020 podnikom v úpadku, pretože to by znamenalo, že k problémom nedošlo v dôsledku koronakrízy.

O ochranu nebudú môcť požiadať určité inštitúcie, vyňaté z novely – poisťovne, banky, DSSky, poskytovatelia spotrebiteľských úverov.

Podnikateľ pod dočasnou ochranou nemusí počas trvania tejto ochrany podávať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok. Konania o návrhu veriteľov na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa pod ochranou, podané po 13. marci 2020 sa prerušujú; taktiež sa po dobu trvania dočasnej ochrany prerušujú exekučné konania, ktoré začali po 12. marci 2020.

Voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nie je možné začať vykonávať záložné právo vzťahujúce sa na podnik, vec, či právo patriace k podniku.

V prípade uzatvorenej zmluvy s podnikom pod dočasnou ochranou druhá strana nemôže túto zmluvu vypovedať, ani od nej odstúpiť, ak má podnikateľ neočakávaný problém s vyplácaním pohľadávok.

Taktiež sa prerušujú lehoty na uplatnenie práva voči podniku pod ochranou.

Samozrejme, že poskytnutie dočasnej ochrany podnikateľovi nie je iba o výhodách, ale aj o povinnostiach. Podnikateľ pod ochranou musí prejaviť snahu o dobré vzťahy s veriteľmi a uprednostniť ich potreby pred vlastnými. Kým ochrana neskončí, nie je možné zisk rozdeliť. Nové dlhy je podnikateľ povinný uhrádzať prednostne pred skôr splatiteľnými dlhmi.

Podnikateľ získa dočasnú ochranu iba na základe žiadosti podľa na to určeného formulára, uverejneného na webe Ministerstva vnútra SR. Iná forma nebude akceptovaná.

Podnikateľ ako právnická osoba podáva žiadosť elektronicky na príslušný súd a musí byť autorizovaná. Pri doručení na iný súd sa na žiadosť nebude prihliadať.

Podnikatelia – fyzické osoby, však budú môcť podať žiadosť aj poštou, alebo osobne, pričom nie je nutné mať podpis úradne overený. Aby sa na žiadosť prihliadalo, musí podávateľ priložiť kópiu občianskeho preukazu.

Žiadosti je možné podávať aj prostredníctvom splnomocnenca, po splnení všetkých potrebných náležitostí o splnomocenstve.

V žiadosti sa uvádza

  • označenie súdu, ktorému je určená
  • údaje žiadateľa – v prípade fyzickej osoby meno, priezvisko, adresa podnikania, identifikačné číslo; v prípade právnickej osoby obchodné meno, sídlo, IČO
  • mailová adresa žiadateľa – ak nemá zriadenú elektronickú schránku
  • vyhlásenie o pravdivosti údajov a predmet žiadosti
  • dátum a podpis žiadateľa

 

 

Žiadateľ musí taktiež predložiť, že spĺňa podmienky poskytnutia dočasnej ochrany:

  • oprávnenie podania žiadosti a že sa počet jeho pohľadávok po splatnosti zvyšuje a teda je ohrozené jeho podnikanie
  • nebol k 12. marcu 2020 podnikom v úpadku
  • k dátumu podania žiadosti nie je v konkurze, ani v reštrukturalizácii
  • k 13. marcu nebolo voči nemu vedené exekučné konanie, ani začatý výkon záložného práva
  • v roku 2020 neurobil opatrenia, ktoré ohrozujú jeho finančnú stabilitu a nesúviseli s opatreniami v súvislosti s koronakrízou
  • vedie riadne účtovníctvo
  • v roku 2020 nerozdelil zisk, ani vlastné zdroje

Po podaní žiadosti ju nie je možné vziať späť no dá sa žiadať o jej zrušenie aj bez udania dôvodu.

Ak súd podnikateľovi uzná dočasnú ochranu, vydá potvrdenie o poskytnutí tejto ochrany a zároveň túto informáciu publikuje v Obchodnom vestníku – od nasledujúceho dňa po tomto zverejnení je ochrana poskytnutá.

V prípade, že žiadateľovi nebola žiadosť schválená, môže do 15 dní podať námietky a to opäť prostredníctvom na to určeného formulára.

Dočasná ochrana zaniká 1. januára 2021, ak ju vláda nepredĺži, alebo ak podnikateľ požiada o jej zrušenie. O zrušení dočasnej ochrany však môže rozhodnúť aj súd a to ak podnikateľ nevedie riadne účtovníctvo, predpoklady na poskytnutie dočasnej ochrany zanikli, alebo ak podnikateľ porušil povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasnej ochrany.

Žiadať súd o zrušenie dočasnej ochrany môže ktokoľvek, ak preukáže skutočnosti, odôvodňujúce pochybnosť na získanie, alebo trvanie ochrany.

Ak súd rozhodne o zrušení dočasnej ochrany, prestane platiť nasledujúcim dňom po zverejnení tejto informácie v Obchodnom vestníku.

NA TOTO NEZABÚDAJTE PRI PRERUŠENÍ PREVÁDZKY, ČI DOČASNOM ZATVORENÍ PODNIKU

Momentálnu situáciu v súvislosti s koronakrízou sme si dobrovoľne nevybrali a musíme rešpektovať predpisy, nariadenia a prevenciu. Obzvlášť ťažko sa s tým všetkým vyrovnávajú podnikatelia, živnostníci a firmy, pretože to má dopad na ich činnosť, produkciu a zárobok. V súvislosti s podnikateľskými rizikami ponúkame pár rád na toto obdobie, aby sa maximálne možne zabránilo nechceným udalostiam:

  • V prípade zatvorenia prevádzky, alebo dočasného prerušenia činnosti netreba zabudnúť na dozor a stráženie, aby objekt neostal bez ľudského dohľadu, čo je možné realizovať aj po vzájomnej dohode so zamestnancami, či kolegami, ktorí by mohli vykonávať pravidelné obhliadky
  • Netreba zabudnúť odpojiť zariadenia, stroje a sklady od elektrickej energie, taktiež vodu, plyn
  • Z hľadiska prevencie a bezpečnosti treba nechať prístupné a dostupné únikové východy, hasiace zariadenia, hydranty, brány, vstupy
  • Preveriť zatvorenie všetkých okien a dverí a to na všetkých poschodiach
  • Zabezpečiť stroje a mobilné zariadenia proti nechcenému pohybu
  • Odstrániť, alebo zabezpečiť horľavé, výbušné a nebezpečné látky; taktiež všetko, čo by mohlo spôsobiť škody
  • Keď príde čas opätovného spustenia prevádzky, je dôležité dodržiavať správne postupy pri otvorení, spustení strojov a technológií

V prípade prevádzky s prerušenou činnosťou, kde nie je možné vypnúť všetky stroje a zariadenia, je potrebné mať dostatok pracovníkov, ktorí sa o nich starajú – technici, mechanici, kuriči, inštalatéri, prípadne zabezpečiť pohotovostnú službu pre prípad neželanej udalosti, ktorá by mohla viesť k škode, poruche, ohrozeniu majetku, života a okolia. Pozor treba dávať na tlakové zariadenia a pred vypnutím ich deaktivovať. Taktiež pre prípad nočných a ranných mrazov odstaviť vodu. V neposlednom rade všetky horľaviny a nebezpečné látky umiestniť dostatočne ďaleko od zdrojov ohňa, či tepla.

 

Čo v prípade stavebných firiem?

  • V prípade prebiehajúcich pozemných prác treba zaistiť základy okolitých budov, vytvoriť dočasné podpery, chrániť jamy a výkopy proti zrážkami, vytvoriť odtokové kanály – ak sú potrebné
  • Zabezpečiť a ochrániť proti nepriaznivému počasiu aj stroje, zariadenia, vstupy, okná
  • Nezabudnúť na oplotenie celého stavebného pozemku
  • Mať dokumentáciu, prípadne inventárny zoznam toho, čo ostalo na stavbe počas jej prerušenia
  • Odporúčajú sa aj kamerové systémy, detektory, senzory a zabezpečovacie zariadenia, ak nie je možné stavbu zabezpečiť stálym dozorom.

V prípade uzatvorených poistných zmlúv je potrebné poisťovni nahlásiť prerušenie činnosti.

Treba si uvedomiť, že dočasné opustenie prevádzok, priestorov, stavenísk môže byť príležitosťou pre vandalov, zlodejov, bezdomovcov, ale aj škodové udalosti – požiar, prasknutie potrubia, skrat, výbuch, živel, pohnutie zle zabezpečených stojov, ktoré môžu spôsobiť aj všeobecné ohrozenie na zdraví a na životoch, nie iba poškodenie majetku.

 

 

 

 

 

HOME OFFICE: BEZPEČNÁ PRÁCA Z DOMU NIELEN V OBDOBÍ KORONAKRÍZY

Kvôli koronakríze boli poniektorí zamestnávatelia nútení prijať preventívne opatrenia, aby sa udržali v chode. Jedným z týchto riešení je aj práca z domu – home office, ako ochrana zamestnancov pred nákazou.

Trvalý home office ako domácka práca, je práca z domu a teda zamestnanec nie je viazaný na miesto svojho pracoviska, ale môže svoju činnosť vykonávať z domu, alebo iného miesta, kde sa zdržuje. Samozrejme počas celého trvania pracovnej doby.

Kvôli koronakríze parlament schválil zmeny v Zákonníku práce, ktoré sa týkajú práce z domu. Ten definuje domácku prácu ako pracovný pomer, vykonávaný pre zamestnávateľa na základe podmienok, uvedených v pracovnej zmluve a teda doma, alebo na inom dohodnutom mieste.

Aj keď sa jedná o prácu z domu, musí byť vykonávaná s rovnakým nasadením a svedomím, pravidelne a stálo. Niečo iné je príležitostná práca z domu – tá je vykonávaná príležitostne, alebo mimoriadne po dohode so zamestnávateľom. Nemá stály charakter. Home office teda môžeme rozdeliť na trvalý, alebo dočasný.

Dočasný home office – príležitostná práca z domu nie je pravidelná a vykonáva sa iba ako mimoriadne opatrenie, ako je napríklad aj súčasná situácia s koronakrízou. Na dočasnom home office sa musí zamestnanec so svojim zamestnávateľom dohodnúť a teda zamestnávateľ ho nemôže svojmu zamestnancovi jednostranne nanútiť. Musí dôjsť k vzájomnej dohode.

Dočasný home office môže zamestnávateľ riešiť v kolektívnej zmluve, alebo dodatkom k pracovnej zmluve. Vtedy ide o klasický pracovný pomer s občasným vykonávaním práce doma. Dochádza teda k zmene miesta výkonu práce zamestnanca. Samozrejme, že nie každé zamestnanie je možné vykonávať z domu, pretože niektoré práce si vyžadujú zamestnanca na pracovisku a nie mimo neho. Najčastejšie využívajú home office kancelárske profesie – účtovník, grafik, novinár … .

Väčšina slovenských zamestnancov nemá vo svojej zmluve uvedenú možnosť využitia home office v prípade pandémie a preto je potrebný k zmluve priložiť dodatok, ktorý je možné dojednať písomne, alebo elektronickou formou.

Na dočasný home office je teda potrebná dohoda so zamestnávateľom a jeho súhlas s výkonom práce doma a pracovná pozícia zamestnanca musí túto variantu umožňovať.

Ak jedna, alebo druhá strana s dočasným home officom nesúhlasí, musia zvážiť, či pri pokračovaní v práci na pracovisku nedôjde k ohrozeniu zdravia zamestnanca. Ak to nie je možné, vzniká tzv. prekážka na strane zamestnávateľa a tým vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.

 

Práca z domu má samozrejme aj svoje pravidlá. Nie je to dovolenka. Trvalý home office sa riadi ustanoveniami v pracovnej zmluve a Zákonníkom práce. Dočasný home office nemá Zákonníkom práce stanovené podmienky a preto je dobré si ich zakotviť napríklad v internom predpise, alebo v dodatku k pracovnej zmluve, s ktorým musí zamestnanec súhlasiť.

Problémom pri home office je kontrola zamestnanca, pretože ho zamestnávateľ nemá pod dohľadom. To sa dá čiastočne vyriešiť zasielaním denných výkazov a to do určitej hodiny.

 

BOZP

Aj pri práci z domu je zamestnávateľ zodpovedný za BOZP, tak ako pri vykonávaní práce na pracovisku, pretože na zamestnanca sa hľadí rovnako, akoby bol v práci a preto sa úrazy považujú za pracovné.

STRAVOVANIE

Zákonník práce myslel aj na stravovanie zamestnanca v home office – ak jeho pracovná zmena trvá viac ako 4 hodiny, má od zamestnávateľa nárok na poskytnutie finančného príspevku na stravovanie, ak mu nie je schopný zabezpečiť jedno teplé hlavné jedlo, vrátane vhodného nápoja, alebo ak je zabezpečenie stravovania v rozpore s povahou vykonávanej práce. Takže aj zamestnanec, ktorý pracuje z domu viac ako 4 hodiny, má nárok na stravné a zamestnávateľ je povinný mu ho poskytnúť finančným príspevkom, alebo iným zabezpečením stravy.

PN-ka

Ak sa zamestnanec počas práce vykonávanej doma stane práceneschopným, má taktiež nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní a od jedenásteho vzniká nárok na nemocenské.

MZDA

Čo sa týka mzdy, tak aj zamestnanec vykonávajúcu prácu z domu má nárok na plnú mzdu, akú by dostával pri vykonávaní práce na pracovisku.

DOVOLENKA

Aj pri práci z domu musí zamestnávateľ oznámiť čerpanie dovolenky aspoň 14 dní dopredu, ak sa so zamestnancom nedohodnú inak.

Pre home office teda platí, že sa riadi podmienkami dohodnutými v pracovnej zmluve, jej dodatkom, alebo interným predpisom. Zamestnávateľ nemôže svojmu zamestnancovi home office nariadiť – musí dôjsť k vzájomnej dohode a zamestnanec má pri vykonávaní práce z domu nárok na svoju bežnú mzdu. Ak odpracuje denne viac ako štyri hodiny, má taktiež nárok na stravné. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať BOZP.

AKO ZISTIŤ, ČI STE PODNIKOM V ŤAŽKOSTIACH, BEZ NÁROKU NA DOTÁCIE A PRÍSPEVKY

Test, či je podnik v ťažkostiach sa nerobí iba z účtovných závierok, ale aj na základe ďalších kritérií a takýto podnik nemôže žiadať o štátnu podporu, ani o pomoc EÚ, čo je dôležité hlavne v ťažkom období koronakrízy. Podnikateľ, či už zamestnávateľ, alebo SZČO, musí pri žiadaní o príspevok čestne prehlásiť, že nie je podnikom v ťažkostiach, čo však nie je nový pojem. Používa sa už niekoľko rokov pri poskytovaní rôznych foriem štátnej, či európskej pomoci.

Ako splniť podmienky a v prípade zamestnávateľov, či SZČO preukázať, že nejde o podnik v ťažkostiach?

Zamestnávatelia, ktorí museli na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva povinne zavrieť svoje prevádzky, môžu žiadať o príspevok, určený k náhrade mzdy zamestnanca, čo platí aj pre SZČO, ak je zamestnávateľom.

Ak zamestnávatelia nie sú v zozname povinne zatvorených prevádzok, no majú zamestnancov s náhradou mzdy kvôli prekážke v práci a tržby im klesli minimálne 20% /v marci 10%/ tak môžu požiadať o príspevok na zamestnanca vo výške vyplatenej náhrady mzdy v čase prekážky v práci. To platí aj pre SZČO, ktorým tržby poklesli o 20% a preto môžu taktiež žiadať o paušálny príspevok na náhradu straty príjmu. Všetky tieto uvedené príspevky sa však odvíjajú od splnenia istých kritérií, pričom jedným z nich je aj to, aby nešlo o podnik v ťažkostiach. V takom prípade nemajú nárok na štátu pomoc.

Test overovania podniku v ťažkostiach sa líši podľa toho, či ide o s.r.o., komanditnú spoločnosť, SZČO … . Postup zároveň rozlišuje, či ide o veľký, malý, alebo stredný podnik.

AKO ZISTIŤ, ČI IDE O MALÝ, STREDNÝ, ALEBO VEĽKÝ PODNIK?

Určuje sa to podľa týchto kritérií:

  •  počet zamestnancov
  •  ročný obrat
  •  celková ročná súvaha

Počet zamestnancov je povinným kritériom a podnik sa môže ďalej rozhodnúť, či zohľadní údaje z ročného obratu, alebo celkovej ročnej súvahy. Z toho vyplýva, že malý podnik má menej ako 50 zamestnancov, stredný podnik menej ako 250 zamestnancov a veľký podnik má 250 a viac zamestnancov.

Európska komisia definovala podnik v ťažkostiach v usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach.

Pri žiadaní príspevku od štátu kvôli koronakríze je nutné, aby žiadateľ nebol k 31. 12. 2019 tzv. podnikom v ťažkostiach:

  • ak je v likvidácii, reštrukturalizácii, alebo v konkurze
  • ak existuje kratšie ako tri roky, nie je považovaný za podnik v ťažkostiach, ak nie je v likvidácii,  reštrukturalizácii, alebo v konkurze
  • ak existuje viac ako tri roky, skúma sa v akej finančnej situácii sa podnik nachádza

Postup testovania podnikov sa líši podľa toho, či ide o malý, stredný, alebo veľký podnik a pri jednotlivých typoch podnikov sa test určuje takto:

  • V prípade s.r.o., akciovej spoločnosti a družstva, ak sa viac ako polovica upísaného základného imania prekryla akumulovanými stratami
  • V prípade spoločnosti, kde aspoň niektorí zo spoločníkov neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti – v.o.s., komanditná spoločnosť, fyzická osoba, ak sa viac ako polovica kapitálu, vykazovanom v účtoch prekryla akumulovanými stratami. Porovnáva sa modifikovaná hodnota vlastného imania, s hodnotou straty v referenčnom účtovnom období.
  • V prípade veľkého podniku, keď za posledné dva roky bol účtovný pomer dlhu k vlastnému imaniu viac než 7,5 a zároveň bol pomer zisku podniku pred úrokmi, zdanením a odpismi nižší než 1,0.
  • Podnik je považovaný za podnik v ťažkostiach, ak je predmetom kolektívneho konkurzu, alebo ak spĺňa kritéria na zaradenie do kolektívneho konkurzu na žiadosť veriteľov.

Test, či ide o podnik v ťažkostiach sa odvíja od zvoleného typu účtovania a evidencie a to k 31. decembru 2019 – jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, daňová evidencia, paušálne výdavky.

V prípade podvojného účtovníctva, ktoré vedú subjekty zapísané v OR, sa vychádza z účtovnej závierky. V mesiac, v ktorom subjekt žiada o poskytnutie príspevku však nemusí ešte mať túto závierku zostavenú a to aj kvôli odloženému termínu na podanie daňového priznania a zostavenie účtovnej závierky. Vtedy sa vychádza z interných údajov v účtovníctve.

Jednoduché účtovníctvo vedú napríklad živnostníci, alebo iné SZČO, nadácie, občianske združenia …

Daňovú evidenciu vedú žiadatelia nezapísaní v OR a dosahujú príjmy z podnikania, inej samostatne zárobkovej činnosti, umenia, prenájmu…

Paušálne výdavky si môže uplatňovať podnikateľ, ktorý nie je zapísaný v OR a nie je platiteľom DPH.

Žiadatelia o poskytnutie príspevku prikladajú iba čestné prehlásenie o tom, že k 31. decembru 2019 nie sú podnikom v ťažkostiach. Ak by sa pri kontrole zistila nepravdivosť údajov v čestnom prehlásení, môže to byť charakterizované ako trestný čin, voči ktorému sa vyvodia následky a príspevok sa musí vrátiť.

A prečo vlastne nemôže byť podniku v ťažkostiach poskytnutý príspevok? Pretože takýto podnik je určite odsúdený na vylúčenie z podnikateľskej činnosti a to v krátkej dobe. Preto musí byť podpora štátu poskytnutá podnikom, u ktorých sa predpokladá ďalšie fungovanie.

ODKLAD SPLÁTOK VŠETKÝCH ÚVEROV: KOHO SA TÝKA DRUHÝ BALÍČEK POMOCI?

Pre tých, ktorí sa obávali svojej zlej finančnej situácie v dôsledku koronakrízy, prišla vláda s druhým balíčkom pomoci – odkladom splátok všetkých úverov, ktorý môžu využiť všetci klienti bánk a to aj živnostníci a malé a stredné podniky s počtom zamestnancov do 250. Taktiež sa zvýšil limit bezkontaktných platieb bez PINu z 20 eur na 50 eur.

O odloženie splátok je možné požiadať kedykoľvek v priebehu koronakrízy a klient sa môže rozhodnúť, na akú dobu. Maximálne však na 9 mesiacov. Dĺžku odkladu si treba dobre premyslieť, pretože online žiadosť je možné podať iba raz.

Pred podaním žiadosti nesmie klient meškať so splátkami viac ako 30 dní, ani byť v omeškaní so sumou najmenej 100 eur pri inom úvere u toho istého veriteľa.

Je dôležité vedieť, že ani toto opatrenie nebude zadarmo, pretože aj počas odkladu plynú úroky. Čo klient musí platiť aj počas odkladu je poistenie úveru – ak nechce aby mu zaniklo.

Finančné inštitúcie prisľúbili, že žiadosti budú vybavovať do pár dní. Výhodou je aj to, že klienti s vybaveným odkladom nebudú mať záznam v úverovom registri a po kríze môžu pokojne dostať nové pôžičky. Banky posielajú do úverového registra iba informáciu, že klient bol riešený v rámci programu Lex Korona a tak všetky finančné domy získajú informáciu o tom, kto každý sa ocitol v problémoch kvôli koronakríze.

Na odklad splátok môžu doplatiť klienti, ktorí nebudú môcť po skončení krízy navýšiť mesačné splátky úveru. Problém môžu mať ľudia aj vtedy, keď im po skončení fixácie úrokovej sadzby úrok stúpne.

Žiadosť o odklad splátok sa dá poslať e-mailom, telefonicky, alebo prostredníctvom online bankovníctva. Osobné návštevy finančných inštitúcií sa odporúčajú iba v krajnom prípade. Žiadosti budú schválené automaticky v priebehu pár dní.

Pri žiadaní o odklad splátok treba vziať do úvahy nasledovné:

Banky si môžu vyžiadať preukázanie vašej zhoršenej situácie a to:

  • potvrdením z úradu práce
  • potvrdením od zamestnávateľa o strate zamestnania, prípadne o znížení mzdy
  • potvrdením o PN, OČR atď …

Banky si zvyknú za zmenu zmluvných podmienok účtovať poplatok, čo v prípade koronakrízy budú odpúšťať. Pozor, nie všetky banky a nie na všetkých produktoch. Odklad splácania úveru sa nevzťahuje na úvery poskytnuté formou povoleného prečerpania, či na kreditnú kartu.  

Všetkým odporúčame, aby možnosť odkladu splátok úveru zvážili až ako krajné rešenie, pretože tým splácanie úveru iba odsúvate na neskôr. Nie je to odpustenie dlhu.

 

 

POZOR! UŽ V STREDU JE MOŽNÉ POŽIADAŤ O PRÍSPEVOK NA UDRŽANIE PRACOVNÉHO MIESTA

Štát kvôli koronakríze zavádza ako jedno z ekonomických opatrení príspevok pre podnikateľov, aby tak udržal zamestnanosť v prevádzkach, ktoré sú povinne zatvorené. Tento príspevok na udržanie pracovného miesta je 80% zamestnancovej mzdy. Kto a ako o tento príspevok môže žiadať?

Príspevok od štátu nedostanú iba tí, ktorí museli zavrieť svoje prevádzky, ale aj podnikatelia, ktorým klesli tržby. Konkrétne by sa príspevok mal týkať:

  • zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta
  • SZČO, slobodné povolania, samostatne hospodáriaci roľníci. Nárok však nemá SZČO, ktorá je zároveň aj zamestnancom. Ostatné kombinácie prekážkou nie sú.

Žiadateľom o príspevok môže byť iba subjekt, ktorý vznikol a začal svoju činnosť najneskôr k 1. februáru 2020. Samozrejme kľúčovou podmienkou je, či vôbec firme tržby klesli a ak áno, tak o koľko.

Ďalšou podmienkou príspevku pre zamestnávateľa je, že zamestnanca, na ktorého poberá príspevok, musí zamestnávať aspoň najbližšie dva mesiace. Nesmie ho teda prepustiť. Ak výpoveď príde zo strany zamestnanca, alebo ak ju dostane od zamestnávateľa za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, tak sa príspevok vracať nemusí.

Príspevok sa vzťahuje iba na zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere a teda na dohody, spoločníkov či konateľov bez pracovnej zmluvy a na iné zmluvy sa príspevok nevzťahuje.

Celková výška príspevku pre jedného zamestnávateľa je maximálne 200 tisíc eur mesačne. Na celé obdobie pre jedného žiadateľa je to najviac 800 tisíc eur.

Oprávnené obdobie na kompenzáciu je od 15. marca 2020

Príspevok na zamestnanca ako kompenzácia poklesu tržieb kvôli koronavírusu bude vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážky v práci, najviac 80% priemerného zárobku zamestnanca, vyplateného za čas prekážky v práci – súčasne je to najviac:

  •  180 eur pri poklese tržieb o viac než 20%
  •  300 eur pri poklese tržieb o viac než 40%
  •  420 eur pri poklese tržieb o viac než 60%
  •  540 eur pri poklese tržieb o viac než 80%

Za marcové obdobie je to polovica.

Príspevok pre SZČO  je paušálne na náhradu straty príjmu zo zárobku podľa poklesu tržieb:

  •  v prípade poklesu o viac než 20% je príspevok 180 eur
  •  v prípade poklesu o viac než 40% je príspevok 300 eur
  •  v prípade poklesu o viac než 60% je príspevok 420 eur
  •  v prípade poklesu o viac než 80% je príspevok 540 eur

Za mesiac marec je to polovica.

Pokles tržieb sa posudzuje nasledovne:

U subjektu, ktorý vedie podvojné účtovníctvo, sa tržbami rozumie suma výnosov – mesačná fakturácia. U subjektu, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, alebo daňovú evidenciu príjmov, ide o sumu skutočných príjmov na bankovom účte, alebo do pokladnice.

Ak podnikateľ podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka, tak pokles tržieb sa bude posudzovať medziročne – porovnaním mesiacov.

Ak zamestnávateľ, alebo SZČO vykonával činnosť celý minulý rok a príjmy mal kolísavé a nerovnomerné, bude sa výška tržieb v aktuálnom mesiaci porovnávať s priemernou výškou tržieb v minulom roku. Tento spôsob však nemôže byť aplikovaný na toho, kto začal podnikať až v priebehu minulého roka.

AKO ŽIADAŤ O TENTO PRÍSPEVOK?

Príspevok pre podporu zamestnávateľov a SZČO, ktorým poklesli kvôli koronakríze tržby, budú riešiť úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosti o túto podporu budú prijímané od 8. apríla 2020 od 12:00 a peniaze budú vyplácané od 15. apríla toho roku. Administratívne úkony majú byť jednoduché, zadávané elektronicky a prostriedky by mali byť vyplácané v krátkej dobe. Pri posudzovaní poklesu tržieb sa má spoliehať na čestné vyhlásenia, ktoré budú po skončení krízy spätne preverované, k čomu môžu pomôcť aj údaje z eKasy. Nepravdivé údaje budú pokutované.

Čestným vyhlásením sa bude preukazovať:

  •  vyplatenie náhrady mzdy 80% priemerného zárobku zamestnanca
  •  záväzok, že zamestnanec nebude do dvoch mesiacov prepustený
  •  splnenie daňových povinností
  •  splnenie povinnosti odvodov
  •  neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov
  •  že voči úradom nemá splatné finančné záväzky
  •  že nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe, nemá splátkový kalendár podľa osobitého predpisu
  • nemá uložený trest neprijímať dotácie, alebo zákaz prijímať pomoc a podporu z fondov EU.
  • že nebol k 31. decembru 2019 podnikom v ťažkostiach
  • že pokles tržieb nastal v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového, alebo výnimočného stavu

Súčasťou žiadosti bude zoznam zamestnancov, na ktorý sa uplatňuje žiadaný príspevok a to poradové číslo v zozname, meno a priezvisko zamestnanca, jeho rodné číslo, priemerný hodinový zárobok, počet hodín prekážky v práci a náhrada mzdy vyplatená zamestnancovi za prekážky v práci v danom mesiaci.

Všetky potrebné informácie nájdete na stránke www.pomahameludom.sk