Zmien a povinností pre podnikanie od štátu pribúda, čoho dôkazom je aj zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra, účinný od 1. novembra 2018.  A tam kde vznikajú povinnosti sú definované aj výnimky, ktorých sa tieto nápady, výmysly a rozmary inštitúcií netýkajú. V tomto prípade ide o právnické osoby, ktoré sú buď subjektom verejnej správy, emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo subjektom zapísaným v Registri partnerov verejného sektora. Všetky ostatné právnické osoby túto povinnosť majú.

A kto je to ten konečný užívateľ výhod?

Je ním každá fyzická osoba, ktorá reálne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, podnikateľa, alebo združenie majetku; taktiež fyzická osoba, v prospech ktorej vykonávajú tieto subjekty svoju činnosť.

V prípade právnickej osoby je konečným užívateľom, s povinnosťou zápisu do obchodného registra fyzická osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet najmenej 25% na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo najmenej 25% na jej základnom imaní, vrátane akcií na doručiteľa. Tiež fyzická osoba s právom vymenovať, inak ustanoviť, alebo odvolať štatutárny, riadiaci, dozorný, alebo kontrolný orgán v právnickej osobe a fyzická osoba, ovládajúca právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v predošlých prípadoch. Napríklad ako tichý spoločník. A povinnosť zápisu do obchodného registra ako konečný užívateľ výhod má aj fyzická osoba, s právom na hospodársky prospech minimálne 25% z podnikania právnickej osoby, ale aj z jej inej činnosti.

V prípade, že tieto kritéria nespĺňa ani jedna fyzická osoba, tak sú konečnými užívateľmi výhod členovia vrcholového manažmentu – štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec, ktorý má priamu riadiacu pôsobnosť štatutárneho orgánu.

Čo všetko sa zapisuje do obchodného registra v prípade konečného užívateľa výhod?

– meno a priezvisko
– rodné číslo/dátum narodenia
– adresa trvalého pobytu
– štátna príslušnosť
– číslo a druh dokladu totožnosti
– údaje, odôvodňujúce postavenie konečného užívateľa výhod

Tieto údaje, uvedené v obchodnom registri, nie sú verejne prístupné. Prístup k ním môžu mať výhradne súdy, polícia, daňový úrad a iné vybrané subjekty.

Právnické osoby sú povinné podať návrh na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra do 31. decembra 2019. Novozaložené spoločnosti už predkladajú identifikáciu konečných užívateľov výhod pri návrhu na zápis spoločnosti do OR.

Právnická osoba už zapísaná v OR oznamuje údaje o konečných užívateľoch výhod v listinnej, alebo elektronickej podobe, pomocou formulára na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Za podanie návrhu na zápis sa neplatí súdny poplatok. V prípade zakladania nových spoločností formulár o prvozápise obsahuje časť na vyplnenie údajov o konečných užívateľoch výhod. Tieto údaje musia byť vždy aktuálne.

V prípade nesplnenia si týchto povinností pri zápise, alebo ak údaje nebudú aktuálne, súd môže právnickej osobe, alebo oprávnenej fyzickej osobe udeliť pokutu až do výšky 3310 eur.

V ďalších článkoch sa detailnejšie budeme venovať postupom pri zápise konečných užívateľov výhod, ako prebieha zápis do obchodného registra, ale aj sankciám za porušenie týchto povinností.

„Z obchodnej inšpekcie idú!“, zaznelo priestorom ako varovný výstrel, až ma zamrazilo. Pocítil som nával paniky a automaticky začal kontrolovať pokladňu a papiere na stole. Snažil som sa mať všetko v poriadku, ale rešpekt pred každou kontrolou tam bol vždy. Vedel som, že mi ich pravidelne anonymne posiela konkurencia.

Usmial som sa na pozdrav, no dve zachmúrené kontrolórky mi ho neopätovali. Tušil som, že bude zle, no napriek tomu mi na tvári nebolo badať znepokojenie. Snažil som sa pôsobiť sebavedomo; veď mám predsa všetko v poriadku. Dokumenty, peniaze, účtovníctvo. Prekvapivo sa ma však na nič z toho nepýtali, ani nechceli nazrieť do papierov.

„Vážený pán, hľadali sme vás v mieste podnikania, ktoré máte uvedené v obchodnom registri, no na naše prekvapenie sme nemohli nikde nájsť označenie, logo, ani menovku spoločnosti. A ak to neviete, tak je to povinné. Museli sme za vami prísť až tu, na prevádzku. Neznamená, že keď vykonávate svoju prácu a máte prevádzkareň niekde inde, tak nemusíte mať označené miesto podnikania názvom spoločnosti. Hanbíte sa snáď za ňu?“, povedala staršia z nich, akoby to mala nacvičené a niečo si poznačila do papierov, vytiahnutých zo staromódnej kabelky. Stuhol som a moje sebavedomie sa začalo rúcať. Mala totiž pravdu.

Keď som zakladal firmu, nemal mi kto poradiť a myslel som si že to nie je nič zložité. Netušil som, že je rozdiel sídlo firmy, miesto podnikania a prevádzkareň. Prišlo mi to ako jedno a to isté. Až časom som sa naučil pojmy, no aj z lenivosti, aj z neochoty uvádzať názov firmy na svojom byte, som tak neurobil. Nechcel som byť s názvom spájaný, ani konfrontovaný susedmi. A to sa mi momentálne vypomstilo. Kto chce chybu nájsť, ten si ju nájde vždy. A keďže som už istý čas podnikal a povinnosť označenia miesta podnikania je okamžitá so začatím podnikania, som sa nemohol vyhnúť pokute. A tak aj bolo. Pritom stačilo iba uviesť názov firmy na zvončeku a na schránke. Žiadne nálepky, nápisy, bannery.

Čo už. Poučil som sa a pritom zbytočne prišiel o pár ťažko zarobených stoeuroviek.

Už od skončenia strednej školy som mal veľký problém zamestnať sa. A ak ma aj niekde zamestnali, nikdy som nevydržal dlho, pretože som bol tvrdohlavý a rád som všetko robil po svojom. Bez dozoru a poučovania. A tak som sa dal na podnikanie.

Zvažoval som, akú formu podnikania zvoliť, keďže aj živnosť aj s.r.o. ponúkali svoje výhody, ale aj nevýhody. Porovnával som si výdavky pri zakladaní firmy, účtovné a daňové povinnosti, ručenie, paušálne výdavky a v neposlednom rade aj to, čo sa bude diať v prípade finančných problémov, ak sa firme nebude dariť.

Keďže som bol vedený na úrade práce, zvažoval som aj dotáciu na podporu začatia podnikania, ktorá bola možná iba v prípade založenia živnosti, no keď som si vypočul všetky obmedzenia a limity jej čerpania, tak som o ňu radšej ani nežiadal. Nemám totiž obmedzenia rád.

Nakoniec som sa predsa len rozhodol pre živnosť – podnikanie ako fyzická osoba, pretože v prípade problémov, či zaváhania, som mohol živnosť kedykoľvek prerušiť, alebo ukončiť. Celkovo založenie a správa živnosti je jednoduchšia a lacnejšia, ako pri s.r.o.

Podnikaniu sa však darilo, príjmy sa zvyšovali a s tým aj odvody do sociálky, zdravotky a preddavky na dph. Začínalo to byť veľké, bál som sa ručiť celým svojim majetkom a potreboval som pred investormi a obchodnými partnermi vyzerať dôveryhodnejšie. Zvažoval som prechod zo živnosti na s.r.o., čo prinášalo viacero komplikácií, ale aj výhod. Ak nepočítam vyššie náklady na založenie „eseróčky“, minimálny vklad do základného imania, potrebu povinného vedenia podvojného účtovníctva a vyššiu sadzbu dane z príjmu. Ručenie za záväzky však v tomto prípade prechádza zo živnostníka na spoločnosť a teda nikto nemôže siahnuť na majetok spoločníka. S.r.o. by mi taktiež umožňovala zamestnávať seba samého vo vlastnej firme, buď na trvalý pracovný pomer, alebo na dohodu, s odmenou podľa vlastného zváženia. A aj to by bol náklad, znižujúci základ dane z príjmov.

Začal som si teda zisťovať, čo je potrebné k založeniu s.r.o. a aké sú možnosti prechodu zo živnosti. Potreboval som vypracované zakladateľské dokumenty, požiadať o súhlas daňového úradu a zapísať firmu do obchodného registra. Dal som sa do toho a stálo to podstatne viac času, vybavovačiek a čakania. No po 20 dňoch bola eseróčka na svete.

Keďže som svoje podnikanie transformoval zo živnosti, mal som viacero možností, z ktorých každú sprevádzali zákonné ustanovenia, upravujúce právne, účtovné a daňové aspekty, súvisiace s touto transformáciou. Mohol som najprv ukončiť živnosť, následne si založiť s.r.o. a majetok do podnikania previesť formou vkladu do základného imania predajom, či darom, alebo založiť s.r.o. súbežne s podnikaním fyzickej osoby. Najprv si založiť s.r.o., splniť všetky povinnosti, procesy a náležitosti a zápisom do obchodného registra prepísať majetok fyzickej osoby na eseróčku opäť vkladom, darom, alebo predajom, z čoho každá forma má svoje osobité účtovné a daňové následky. Následne po prevode majetku ukončiť živnosť, so všetkými úkonmi z toho vyplývajúcimi.
Mal som taktiež možnosť predať svoje podnikanie novozaloženej s.r.o. a všetok obchodný majetok previesť na základe písomnej zmluvy o predaji. Potom ukončiť podnikanie fyzickej osoby a opäť splniť všetky potrebné daňové a účtovné povinnosti a úkony, s čím súvisí aj ocenenie nadobudnutého majetku, kvôli daňovým a účtovným účelom.

Ja som sa však rozhodol inak. Svoje podnikanie ako fyzická osoba, som vložil do základného imania vlastnej s.r.o. a teda som nezískal predajnú cenu, ale podiel na základnom imaní. Obchodný majetok a záväzky živnosti tak prešli na s.r.o., s ocenením pre daňové a účtovné účely.

S vykonávaním podnikania ako právnická osoba som vnímal rozdiely. Ako živnostník som nemusel viesť podvojné účtovníctvo a vedenie jednoduchého účtovníctva, daňovej evidencie, alebo uplatnenie paušálu ma vyšlo lacnejšie, než podvojné účtovníctvo. Pri s.r.o. som však bol povinný viesť podvojné účtovníctvo. Nešlo sa mu vyhnúť. Tak ako aj účtovnej závierke, ktorá bola zverejnená na internete. Aký som mal zisk, alebo stratu; aké platím dane; v akej hodnote majetok vlastním a aké mám záväzky, či dlhy. Všetko verejne dostupné. To by sa pri živnosti nestalo.

A čo zárobok? Ako živnostník som si zarobené peniaze mohol vyplácať kedykoľvek v priebehu kalendárneho roka. Ako konateľovi s.r.o. mi však bol vyplácaný podiel na zisku, po skončení účtovného obdobia, po zostavení účtovnej závierky, jej schválení a schválení rozdelenia zisku.

Ak sa pri živnosti stalo, že mi peniaze v podnikaní chýbali, mohol som kedykoľvek uskutočniť osobný vklad do pokladnice, alebo na účet. Tento príjem som nemusel zdaňovať, lebo nebol predmetom podnikateľskej činnosti. Ako majiteľ s.r.o. a samotná s.r.o. sme boli dva samostatné právne subjekty, preto každá transakcia musela mať svoje náležitosti. Nemohol som iba tak vkladať a vyberať peniaze, aj keď som eseročku vlastnil. Ako konateľ som jej mohol poskytnúť dar, pôžičku, alebo zvýšiť základné imanie dodatočným vkladom.

S.r.o. mi priniesla viacero starostí a komplikácií, no na druhej strane mnohé výhody, viac možností, vážnosť a dôveryhodnosť.

Ak ste živnostník, premýšľate nad založením s.r.o. a bojíte sa všetkých tých úkonov, súvisiacich so zriadením nového podnikania, neváhajte osloviť firmu, zaoberajúcu sa zakladaním s.r.o. Ušetríte si čas a nervy.

Dlho som pracoval v zahraničí prostredníctvom rôznych personálnych agentúr, až som si uvedomil, že si môžem takúto firmu založiť aj sám a vybavovať tak zamestnanie iným ľuďom. Mal som dosť času, aby som vedel, ako na to.

Ako sídlo firmy a zároveň aj miesto podnikania som uviedol svoj byt. Aj tak mi na prácu stačil počítač, telefón a pár políc na papiere. To všetko sa mi zmestilo do jednej izby/pracovne a tak som začal podnikať z pohodlia domova. Nemusel som behať hore-dole do nejakej kancelárie, ktorú by som si platil úplne zbytočne.  V dnešnej dobe sú nájmy príliš vysoké a to ešte nehovorím o zariadení interiéru.

Na začiatku šlo všetko podľa predstáv. Bol aj dostatok záujemcov o prácu a aj dosť pracovných miest, ktoré bolo treba obsadiť. Myslel som, že budem iba vybavovať telefonáty, maily, občas sa prejdem po stavbách a fabrikách, aby som udržiaval dobré vzťahy so zamestnávateľmi, no nie všetko bolo ružové. Pohoda sa začala pomaly trhať a uvedomil som si, že práca s ľuďmi útočí na trpezlivosť a na súkromie. Nie každý je totiž spoľahlivý, poctivý, trpezlivý.

So záujemcami o prácu som sa stretával hromadne v kaviarňach, alebo len tak niekde vonku na parkovisku, aby som im vysvetlil čo a ako, zodpovedal na prípadné otázky a podpísal s nimi zmluvu. Aj so mnou takto jednali agentúry, pre ktoré som v minulosti pracoval. Prišlo mi to normálne. Veď predsa, všetky potrebné informácie som mal na webe a k tomu pár dobrých recenzií od spokojných zamestnancov. Potrebné školenia a prehliadky absolvovali až v mieste výkonu práce.

Nie všetci zamestnanci však boli spokojní. Ľahko si vedeli vyhľadať adresu mojej firmy a chodili mi vyzváňať, búchať na dvere, klásť otázky a otravovať s hlúposťami, ktoré sa dali vybaviť aj telefonicky. Oni sa mi ale chceli sťažovať, rozprávať mi o svojej ťažkej finančnej a rodinnej situácii, chceli výplatu skôr, ako vo výplatný termín, alebo žiadali o zálohy. Niektorí mali tak dramatický prejav, že sa občas otvorili dvere u niektorého zo zvedavých, či znepokojených susedov, aby mohli sledovať, čo sa deje. Našli sa aj takí pracovníci, ktorí dokonca prišli aj s deťmi, zúfalí a uplakaní, či im aspoň pred Vianocami nemôžem dať nejaké peniaze navyše, pretože nemajú na darčeky, jedlo, nájom a podobne. Nechápali, že to nejde. Že doma nemám trezor, ani bankomat, ani priehradku so zamestnancom banky a navyše, najprv musela firma, pre ktorú pracovali, zaplatiť mne, aby som mohol ja zaplatiť im.

A s nespokojnými, nedočkavými a pomstychtivými zamestnancami prišli aj kontroly, ktoré mi posielali. Takže sa mi do bytu nedobýjali iba robotníci, ale aj kontrolní pracovníci úradov, ktorých som dnu vpustiť musel, aby sa mi mohli hrabať v papieroch a klásť nepríjemné otázky.

Podnikanie sa zmenilo na obdobie teroru, nespavosti, nepokoja a strachu. Bál som sa, kto každý mi môže ešte na dvere zabúchať, alebo ma čakať vonku za rohom. Bála sa taktiež moja tehotná manželka, ktorá trvala na tom, aby som to čím skôr riešil, pretože takto žiť nedokázala. S opľutými kľučkami, nepeknými odkazmi v schránke, či za stieračom, vypustenými pneumatikami, pokrikmi pod oknom a neúnavným vyzváňaním telefónu.

Nebol som chamtivý a vždy som dodržiaval výplatné termíny, či výšku odpracovanej mzdy, no napriek tomu sa poniektorí cítili ukrivdení, oklamaní, okradnutí, pretože som nebol ochotný dávať im každé dva dni zálohy, výplatu skôr, alebo nedohodnuté odmeny.

Keď som hovoril so známym, ktorý sa venoval podobnej činnosti, tak sa iba škodoradostne zasmial s tým, že on má svoje súkromie v suchu a je pre takéto prípady poistený. Zriadil si virtuálne sídlo firmy, kde chodí všetka jeho  pošta, o ktorej je pravidelne informovaný, neotravujú ho zamestnanci, veritelia, nespokojní ľudia, ani kontroly. A ak potrebuje viesť pracovné stretnutia, alebo pohovory, tak má po dohode k dispozícii aj zasadaciu miestnosť.

Ak plánujete podnikať a chcete sa vyhnúť takýmto nepríjemnostiam, neváhajte nás kontaktovať a ponúkneme Vám uspokojivé riešenie, ako mať svoju adresu, poštu a podnikanie v suchu a pritom sa nebáť o súkromie.